Ďalšie informácie

 

TERAPIE, KTORÉ PLÁNUJEME REALIZOVAŤ:

1, INPP TERAPIA NEUROMOTORICKEJ NEZRELOSTI – ide o terapiu, ktorá sa zameriava na individuálnu diagnostiku a terapiu neuromotorickej nezrelosti pomocou metódy INPP. Jej súčasťou je špecifické hodnotenie neuromotorického vývinu, ktorého cieľom je zistiť, či sú ťažkosti klienta podmienené nedostatočným fungovaním CNS v oblasti senzomotorickej integrácie a rovnováhy. Následná intervencia je zameraná na podporu rozvoja CNS a odstránenie zistených príčin ťažkostí.

Je účinná najmä u detí so špecifickými vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia, ...) a správania, pre deti s ADHD a deti s úzkostnými poruchami. Ak sa u klienta potvrdí, že jeho ťažkosti majú neurologický základ, sú v rámci individuálneho programu cvičení indikované jednoduché každodenné cvičenia. Program je neinvazívny, bez farmakoterapie a hoci je dlhodobý, jednotlivé denné cvičenia sú časovo, priestorovo a fyzicky nenáročné. Zlepšenie funkčnosti na neurologickej úrovni sa pozitívne premieta do celkového fungovania a postupného zmierňovania ťažkostí.

Školský program INPP

Rastie počet dôkazov, ktoré podporujú dlhodobú teóriu, že kontrola rovnováhy motorických zručností a pretrvávanie skorých reflexov sú prepojené s rastom akademického úspechu človeka.

Momentálne sú tieto spomenuté problémy identifikované najmä učiteľmi v školách, pričom viacero publikovaných štúdií dokazuje, že v mnohých prípadoch existuje účinná pomoc. Riešenie je k dispozícií vo forme jednoduchého denného cvičenia, ktoré bude prebiehať v škole 10 min. denne. Program je založený na sériách pohybov, ktoré normálne sa vyvíjajúce dieťa robí v prvom roku života. Jedným zo základných rozdielov medzi INPP programom a inými programami, ktoré sú momentálne dostupné pre zdokonaľovanie koordinácie a rovnováhy je, že INPP cvičenia prenesú deti na úplný začiatok učenia sa udržiavania rovnováhy.

Zdroje:

http://www.socioterapia.sk/inpp/inpp-terapia-neuromotorickej-nezrelosti/

http://www.socioterapia.info/wp-content/uploads/2010/01/Prospekt_INPP-1.pdf

Goddard Blythe, S.: Dieťa v rovnováhe. IPS 2012

 

2, MUZIKOTERAPIA

„Hudba nás pozýva , aby sme sa rozozvučali vo vzťahoch k sebe a k iným ľuďom.“ (J. Zeleiová)

„Využitie hudby v terapeutických programoch pomáha mnohým ľuďom s najrozličnejšími ťažkosťami. Vďaka novým poznatkom o pôsobení hudby na človeka môžu muzikoterapeuti stále viac poznávať a skúmať vplyv zvuku a hudby na ľudský organizmus a pripravovať vhodné muzikoterapeutické programy, ktoré budú účinne pomáhať pri najrozličnejších ťažkostiach a problémoch, ktoré prináša každodenný život“, tvrdí M. Gerlichová (s. 23).

V našej škole sa budeme prostredníctvom muzikoterapie prioritne zameriavať na korekciu prejavov detí s ADHD a ADD, a keďže u vysokého percenta týchto detí sa prejavujú špecifické vývinové poruchy učenia (dyslexia, dyskalkulia, dysgrafia, ...), aj na ich rehabilitáciu a redukciu. Výsledky muzikoterapie budú závisieť, ako hovorí M. Gerlichová, od voľby metódy, ktorú špeciálny pedagóg zvolí, od intenzity tréningu, osobnosti terapeuta a detí, spolupráce s rodinou, ale aj od stupňa ťažkostí a veku dieťaťa.

Metóda "globálneho čítania", sa najčastejšie využíva pri dyslexii, pri ktorej deti postrehnú celé slová naraz. Terapeuti odporúčajú pripojiť ešte rytmizáciu čítaných slov a uchopenie slova čo najväčším počtom zmyslov (zrakom, sluchom, hmatom).

Vnímanie matematických vzťahov priamo súvisí s orientáciou v priestore. Dyskalkúlia sa preto u nás bude spájať s pohybom detí v priestore. Pravoľavú a priestorovú orientáciu je možné precvičovať pomocou najrôznejších rytmických cvičení v priestore. Pravoľavá orientácia sa trénuje tiež zrkadlením - dieťa zrkadlí/napodobňuje pohyby muzikoterapeuta.

Dysgrafia veľmi úzko súvisí s rozvojom grafomotoriky, na ktorú sa tiež budeme snažiť rozvíjať. Vždy budeme dbať na to, aby si deti pred písaním rozcvičovali obe ruky - od ramien cez lakte, zápästie po prsty. Potom dieťa uchopí do ruky ceruzku, začne vo vzduchu trénovať rozličné oblé tvary (slimáčiky, oblúčiky, špirálky, ...), potom tieto tvary môže písať na veľké formáty papiera. Tieto cvičenia sa budú prepájať s dychovými cvičeniami, s recitáciou riekaniek, so spevom známych piesní či známou, vhodne zvolenou hudbou

Rozvíjanie sluchovej percepcie - francúzsky otorinolaryngológ A. Tomatis zistil, že je dôležité vnímať a naučiť sa počuť aj iné zvukové frekvencie ako tie, ktoré môžeme počuť bežne počas dňa. Púšťal svojim pacientom aj gregoriánske chorály či Mozartove diela (jeho metódu si pochvaľovalo mnoho svetoznámych umelcov, napr. Maria Callas, hudobník Sting, či herec Gérard Depardieu) a potom, keď zaznamenal pokroky v schopnosti počúvať, začal ich postupne učiť  tieto diela spievať. Úspech liečby zdôvodňoval teda cvičením svalov v strednom uchu, ktoré sú potom citlivejšie voči inkriminovaným frekvenčným pásmam. Túto metódu plánujeme využívať aj v našej škole, lebo je dokázané, že mnohé poruchy učenia úzko súvisia s narušenou komunikáciou, ktorá poukazuje na ťažkosti s počutím a funkčnosťou nášho ucha (M. Gerlichová, s. 66 – 68). 

Zdroje:

J. Zeleiová: Muzikoterapia - dialóg s chvením. Východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia. Ústav hudobnej vedy SAV, Bratislava 2002

M. Gerlichová: Muzikoterapie v praxi. Příběhy muzikoterapeutických cest., Grada, Praha 2014

 

3, BIBLIOTERAPIA – liečba prostredníctvom kníh. V našej škole budeme realizovať tzv. „vývinovú biblioterapiu“, ktorá sa stará o zvyšovanie emocionálnej vyspelosti. Podstatou liečby je voľba hodnotnej, vhodne zvolenej knihy. Stotožňujeme sa s názorom, ktorý prezentuje Jiří Kulka, keď uvažuje o biblioterapii: „ Klienti na základe čítania kontrolujú vlastné problémy, hľadajú ich riešenia, sú inšpirovaní k ďalším úvahám, v knihách nachádzajú vzory pre svoje konanie.“ Deťom budú ponúkané knihy s čo najviac harmonizujúcimi príbehmi, s jednoduchou zápletkou, s prevažne pozitívnym zakončením a postojom k realite. Súčasťou terapie budú jednoduché alegorické príbehy vo forme bájok, knihy rôznych žánrov i období: Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ, Richard Bach: Čajka Jonathan Livingston, Iva Procházková: Päť minút pred večerou a mnohé ďalšie tituly.

Zdroj:

Jiří Kulka: Psychologie umění, Grada, 2008

 

4, PSYCHOTERAPEUTICKÉ HRY